Maličkosť

Autor: Dominika Michaličová | 30.1.2017 o 1:50 | Karma článku: 4,27 | Prečítané:  655x

Chcela som to chápať, no keď som naozaj začala rozumieť tomu čo hovoria vypla som. Už som k nim nechcela patriť. Nechcela som chápať ani jednu z tých viet čo mi hovoria.. 

Každý z nás má vlastnú škálu pocitov, chápania a iných vecí v našom vnútri. Ale mám taký pocit, že tá moja niak zaostala.

Nechápem, ako môže niekto sedieť vedľa vás, držať vás za ruku, usmievať sa a na druhý deň jednoducho nebyť. Keby druhý deň, už o hodinu! 
Nechápem, ako môže niekto vravieť niekomu inému, ako veľmi ho miluje a o pár dní rozprávať to isté inej osobe. 
Nechápem, prečo keď človek povie vlastný názor je zlý.
Nerozumiem tým veciam čo nám vravia v škole. Načo mám chápať trojuholníky keď nedokážem pomenovať každú farbu pri východe slnka?
Ľudia ma fascinujú a znechucujú zároveň. Ako je možné, že bohatí pľujú na iných, zatiaľ čo chudobní učia v školách za smiešne platy a pomáhajú staršej panej s nákupom? 
Prečo keď sa dieťa opýta otázku o živote, odbijú ho niečim ako "si príliš malý, tomu nemôžeš rozumieť"? 

Prečo žijeme v škatuľkách?
Prečo keď je niekto pekný, automaticky nie je považovaný za múdreho?
Prečo keď sú ľudia tak prekvapení keď mladý človek číta? Naozaj sme upadli do takej beznádeje kedy je vzdelanie a všeobecný prehľad s inteligenciou považovaný za jedinečný prípad? 

Úprimne, čím dlhšie rozmýšľam nad životom a ľuďmi tým menej ich chápem a som za to šťastná. Neviem či by som so sebou dokázala žiť, ak by som chápala myšlienky stratených existencií ktoré chodia po tomto svete a radšej sa pozastavujú nad tým, či majú v čaji jednu alebo dve lyžičky cukru ako nad úsmevom ich dieťaťa.

Nepotrebujem pochopiť veci ktoré chápu ostatní. Tie už sú pochopené. Potrebujem pochopiť to nepochopené. To čo sa skrýva v pohľade túžiacom po kúsku suchého chleba alebo dúšku čistej vody. Potrebujem pochopiť utešujúci pocit nádychu v lese, nekonečné šťastie v smiechu mojej najlepšej priateľky, pohyb bokov toho dievčaťa pod pódiom a ten pocit ktorý zažívame keď sa do nás zahryzne melódia a zmysel hudby.
Chcem pochopiť prečo sa rozplačeme aj keď sme šťastní a prečo nás krik zbaví nahromadených emócií. 

Tento príspevok možno nemá hlbší zmysel, ale má v sebe dačo, nad čím by sme sa mali zamyslieť každý deň aspoň na pár sekúnd. 

Ľudia to nazvali zmyslom bytia.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Lesník: Včasné spracovanie kalamity vráti les do perfektného stavu

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.


Už ste čítali?