Maličkosť

Autor: Dominika Michaličová | 30.1.2017 o 1:50 | Karma článku: 4,27 | Prečítané:  659x

Chcela som to chápať, no keď som naozaj začala rozumieť tomu čo hovoria vypla som. Už som k nim nechcela patriť. Nechcela som chápať ani jednu z tých viet čo mi hovoria.. 

Každý z nás má vlastnú škálu pocitov, chápania a iných vecí v našom vnútri. Ale mám taký pocit, že tá moja niak zaostala.

Nechápem, ako môže niekto sedieť vedľa vás, držať vás za ruku, usmievať sa a na druhý deň jednoducho nebyť. Keby druhý deň, už o hodinu! 
Nechápem, ako môže niekto vravieť niekomu inému, ako veľmi ho miluje a o pár dní rozprávať to isté inej osobe. 
Nechápem, prečo keď človek povie vlastný názor je zlý.
Nerozumiem tým veciam čo nám vravia v škole. Načo mám chápať trojuholníky keď nedokážem pomenovať každú farbu pri východe slnka?
Ľudia ma fascinujú a znechucujú zároveň. Ako je možné, že bohatí pľujú na iných, zatiaľ čo chudobní učia v školách za smiešne platy a pomáhajú staršej panej s nákupom? 
Prečo keď sa dieťa opýta otázku o živote, odbijú ho niečim ako "si príliš malý, tomu nemôžeš rozumieť"? 

Prečo žijeme v škatuľkách?
Prečo keď je niekto pekný, automaticky nie je považovaný za múdreho?
Prečo keď sú ľudia tak prekvapení keď mladý človek číta? Naozaj sme upadli do takej beznádeje kedy je vzdelanie a všeobecný prehľad s inteligenciou považovaný za jedinečný prípad? 

Úprimne, čím dlhšie rozmýšľam nad životom a ľuďmi tým menej ich chápem a som za to šťastná. Neviem či by som so sebou dokázala žiť, ak by som chápala myšlienky stratených existencií ktoré chodia po tomto svete a radšej sa pozastavujú nad tým, či majú v čaji jednu alebo dve lyžičky cukru ako nad úsmevom ich dieťaťa.

Nepotrebujem pochopiť veci ktoré chápu ostatní. Tie už sú pochopené. Potrebujem pochopiť to nepochopené. To čo sa skrýva v pohľade túžiacom po kúsku suchého chleba alebo dúšku čistej vody. Potrebujem pochopiť utešujúci pocit nádychu v lese, nekonečné šťastie v smiechu mojej najlepšej priateľky, pohyb bokov toho dievčaťa pod pódiom a ten pocit ktorý zažívame keď sa do nás zahryzne melódia a zmysel hudby.
Chcem pochopiť prečo sa rozplačeme aj keď sme šťastní a prečo nás krik zbaví nahromadených emócií. 

Tento príspevok možno nemá hlbší zmysel, ale má v sebe dačo, nad čím by sme sa mali zamyslieť každý deň aspoň na pár sekúnd. 

Ľudia to nazvali zmyslom bytia.
 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Predseda novej strany Progresívne Slovensko si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.

KOMENTÁRE

Babiš rovná sa ANO, ANO rovná sa Babiš

Kdesi na konci tunela sa predsa len čosi črtá.


Už ste čítali?